Šéf spoločnosti EVECO Brno predstavil pilotný projekt mikrospaľovne v Česku. Pri tvorbe ekonomiky danej prevádzky sa inšpiroval ekonomikou ZEVO, postavil ju však „naruby“.
V článku sa dozviete:
- v čom spočívajú limity triedenia odpadu,
- prečo sa spoločnosť rozhodla práve pre mikrospaľovňu,
- na čom spoločnosť postavila ekonomiku tohto zariadenia,
- akú ročnú kapacitu spracovania odpadu má toto zariadenie,
- aká je ročná produkcia tepla z tohto zariadenia,
- aké výhody prináša mikroZEVO,
- aký je predpokladaný objem investície do výstavby mikrospaľovne.
Celoeurópskou budúcnosťou sa pomaly, ale isto stáva malá distribuovaná a súčasne obnoviteľná energetika, ktorá rešpektuje prechod k cirkulárnej ekonomike. Tento trend prináša možnosti pre nové systémové riešenia, ktoré si súčasne vynucujú iný spôsob premýšľania, hovorí Jan Krišpín, generálny riaditeľ spoločnosti EVECO Brno.
Ten na tohtoročnej konferencii Dny teplárenství a energetiky 2020 predstavil problematiku mikrospaľovní ako nového poňatia udržateľnej distribuovanej energetiky.
Spoločnosť EVECO Brno v spolupráci s C-Energy Planá totiž vyvinula a nedávno uviedla do prevádzky modulárne kontajnerové zariadenie pre termické spracovanie a energetické využitie odpadu, takzvané mikroZEVO.
Vznikol tak energeticky veľmi perspektívny zdroj o približnom výkone 2 MW so spracovateľskou kapacitou až 2 400 ton odpadu ročne.
ZEVO ako riešenie limitov triedenia
Spoločnosť sa vo svojom riešení venuje trom oblastiam, teda čisteniu spalín, výrobe tepla a spaľovaniu odpadu.
„Našli sme prístup, ako aj v českých podmienkach umožniť výstavbu ZEVO rýchlejšie ako možno za desať rokov,“ zdôrazňuje J. Krišpín.
Postaviť ZEVO v Česku je podľa neho totiž trochu sizyfovský boj. Spoločnosť sa pozrela na to, akým spôsobom je schopná celý tento proces urýchliť. Výsledkom bola pilotná prevádzka.
Prečo je však výstavba takýchto zariadení dôležitá? J. Krišpín poukazuje na limity triedenia. Tie sú viditeľné už na vstupe.
„Do ktorého kontajnera by ste vyložili matrac z postele? Popravde, ja ani neviem, ako by som ho tam dostal. Zaveziem ho na zberný dvor, tam sa ním aj tak nikto zaoberať nebude a aj tak skončí nakoniec na skládke,“ hovorí J. Krišpín.
Pripomína, že odpadov, ktoré nie sme schopní takto rozlíšiť, je celý rad. Príkladom je aj automobilový priemysel.
„Keď sa pozriete do auta, uvidíte tam celý rad plastových prvkov, ten podiel plastov sa tam čoraz viac zvyšuje. Máte tam kompozitné materiály. Pozrite sa do kufra auta. Nájdete kombináciu skleného vlákna, textílie a plastu. Čo s tým chcete robiť? To recyklovať jednoducho nejde,“ vysvetľuje ďalej.
Limitom je aj samotná schopnosť recyklácie
Ďalšie limity sú aj na výstupe. Pripomína, že recyklovať je možné od 30 do 50 percent objemu. Najčastejšie sú to práve PET fľaše a ďalšie plasty.
„A potom sú tu zvyškové odpady. V skutočnosti v žltom kontajneri pokojne nájdete aj dvierka od mikrovlnnej rúry, panvicu či mlynček na mak,“ zdôrazňuje J. Krišpín.
Ďalším limitom triedenia je samotná schopnosť recyklácie. Aj plast či papier majú svoje obmedzenia. Je tam niekoľko fáz, ktorými je odpad schopný prejsť a človek je schopný ho ešte nejakým spôsobom využiť.
„Výborným príkladom je papier. Na začiatku z čistej celulózy vyrobíte biely papier. Zrecyklujete ho napríklad na tašku, tú následne zrecyklujete na kartón na vajíčka. V tom okamihu však tá celulóza už nemá žiadne spojivo, čím si v podstate len znečisťujete výrobňu papiera na vstupe, a tým ešte viac energeticky znehodnocujete celú prevádzku papierne,“ vysvetľuje.
Výsledkom je modulárne kontajnerové zariadenie
Spoločnosť EVECO sa rozhodla nahradiť uhlie iným palivom a využiť zvyškový odpad z triediacej linky. A keďže na projekt dostala dotáciu, ďalšou úlohou bolo postaviť ZEVO do dvoch rokov. Dôležitou úlohou tiež bolo zaistiť ekonomickú životaschopnosť a uniknúť emisným povolenkám.
Dva roky sa pôvodne pre spoločnosť zdali ako neriešiteľný problém. V českom zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je uvedené, že zisťovaciemu konaniu EIA podlieha každé zariadenie na odstraňovanie alebo využívanie ostatných odpadov s kapacitou presahujúcou 2 500 ton.
Práve preto si spoločnosť zvolila o niečo nižšiu kapacitu (2 400 ton) a skúsila projekt presadiť na krajskom úrade, čo sa aj podarilo, keďže jednotlivé orgány vnímali tento projekt veľmi pozitívne, a to najmä v kontexte odklonu od uhlia.
Inšpirovali sa ekonomikou ZEVO. Postavili ju však naruby
Celý povoľovací proces bol bezproblémový a trval asi šesť mesiacov. Podľa J. Krišpína však omnoho ťažšie ako vybudovať takéto zariadenie je postaviť celú tú ekonomiku tak, aby fungovala.
„Je jasné, že najväčšie zariadenia na energetické využitie odpadu fungujú ekonomicky takým spôsobom, že stavajú na množstve spracovaného odpadu. Tu sme množstvom odpadu podstatne limitovaní. Tu ešte viac začína zohrávať rolu napríklad obsluha, zložitosť technológie či čistenie spalín. V tomto okamihu sme začali koketovať s odpadom,“ vysvetľuje J. Krišpín.
Spoločnosť zistila, že priemerná výhrevnosť výmetov z triediacich liniek je v rozmedzí od 25 do 32 megajoulov na kilogram, čo bolo zaujímavé práve z pohľadu výroby tepla. Autor projektu zároveň vysvetľuje, že 2 400 ton ročne vyprodukuje 50 000 gigajoulov.
„V tomto okamihu sme postavili ekonomiku ZEVO naruby, to znamená, že namiesto toho, aby sme sa sústreďovali na množstvá spracovaného odpadu, zamysleli sme sa nad tým, že to postavíme na teple, a to je kľúč,“ zdôrazňuje ďalej.
Zariadenie prináša výhody
Súčasne s tým, že je to menšie zariadenie, ponúka jednoduchší proces aj riadenie, menšie dodávky, jednoduchšiu montáž aj obsluhu a často je ho možné spojiť s inou prevádzkou u využiť tak zdieľanú kapacitu pracovníkov. Zároveň uniká emisným povolenkám.
Výsledkom je inovatívna technológia, ktorú v spolupráci so spoločnosťou C-Energy Planá uviedli do prevádzky v obci Planá nad Lužnicí.
Od februára je v skúšobnej prevádzke. Ide o pilotnú prevádzku, ktorá sa, samozrejme, stretáva s určitými drobnými začiatočnými problémami, podľa J. Krišpína však nejde o nič neriešiteľné.
Mikrospaľovňa / Foto: Jan Krišpín, Dny teplárenství a energetiky 2020
Na konferenciách z predchádzajúcich rokoch sa často diskutovalo o tom, že v českých legislatívnych podmienkach je takmer nemožné vybudovať ZEVO. Krišpín ukazuje na to, že najnovší projekt demonštroval, ako sa dá táto bariéra obísť.
„Tá jednotka nemusí byť veľká. Správne fungujúca skupina je totiž schopnejšia ako najlepší jednotlivec,“ dodáva.
Technológia by si poradila aj s nebezpečným odpadom
Spoločnosť pracuje s ročným prevádzkovým fondom 7 200 hodín a s ročnou spracovateľskou kapacitou 2 500 ton pri produkcii 20 megajoulov na kilogram a orientačným tepelným výkonom v horúcom médiu v hodnote 2,1 MW.
Podľa J. Krišpína je táto technológia postavená tak, že by si z hľadiska čistenia spalín poradila aj s nebezpečným odpadom.
„Samozrejme, keďže ide o ZEVO, je to zamerané na ostatný odpad, avšak táto technológia dáva možnosti využitia prakticky kdekoľvek,“ dodáva.
V polovici budúceho roka by mal nastať prechod do úplnej prevádzky. Do zariadenia sa zváža odpad z okolitých priemyselných areálov, ktorý prechádza triediacou linkou.
Investícia do celého zariadenia od nuly, teda od výstavby na zelenej lúke, môže podľa J. Krišpína dosiahnuť hodnotu 60 až 80 miliónov českých korún (2,2 – 3 milióny eur).